Mkreo

0%

AKO SME ZVLÁDLI OSLAVU 10. VÝROČIA FIRMY

#10rokov #mkreo

Jaroslav

Kizek

project manager

editor@mkreo.sk

23. Mar 2018


Zdieľajte tento článok

Facebook

Twitter

LinkedIn

Kde to urobíme, ako to urobíme, kto tam všetko bude, pozveme nejaké hudobné hviezdy, aké menu budeme podávať hosťom? To je päť z asi tisíc otázok, ktoré sme si kládli pred niekoľkými mesiacmi, keď sme rozmýšľali nad tým, ako osláviť okrúhle desiate výročie.

Sme mediálna a reklamná agentúra, takže vizuálny dojem z toho, že niečo oslavujeme by mal zodpovedať našej práci. Žiadne bežné alebo dokonca odfláknuté vizuály nepripadali do úvahy. Malo by to byť súčasné a originálne. Veľa naších nápadov a grafických návrhov skončilo v koši, či už hneď na začiatku alebo po nejakej dobe. Nakoniec sme sa zhodli na grafickom spracovaní čísla 10, ktoré bude počas celého tohto roku patriť k logu M KREO. V tomto duchu sme spracovali aj pozvánky a všetky materiály k našej veľkolepej párty.

S blížiacim sa termínom stúpal adrenalín. Videoprezentácie sme prerábali a prerábali, ale konečný výsledok určite stojí za to. S niektorými klientmi sme dopredu nahrali videá s rozhovormi o ich vzťahu k agentúre. Deň pred akciou sme mali v rekonštruovanej Novej synagóge v Žiline nastavené všetky tri projektory, pripravené stoly so slávnostnými obrusmi, „oblečené“ stoličky, stálo už aj pódium so zvukovou aparatúrou.

A je tu deň D. Dolaďujeme posledné detaily, na podlahe svietia sviečky v elegantných papierových „krabičkách“. Pomaly začínajú prichádzať prví klienti, najprv dvaja, potom dlhšie nikto, potom ďalší traja, a tak postupne. Odškrtávame si ich na zozname, čakáme už asi len na štyroch a môžeme začať.

Začiatok párty je veľkolepý, po tom ako zahral na klavíri 7-ročný Vladko, začalo odpočítavanie – 59, 58, 57, 56, a tak ďalej až do nula a potom išla animovaná prezentácia, kde sme predstavili niektoré z našich prác. Tu treba vyzdvihnúť pomoc režiséra, ktorým bol skvelý Vlado Randa. Jeho úlohou bolo, aby všetky prezentácie a klipy išli presne v tom poradí a čase, keď majú ísť. A nebolo ich málo, takže pán režisér mal naozaj ťažkú prácu a veľkú zodpovednosť. Rovno prezradím, že to zvládol, za čo mu veľmi ďakujeme.

Po úvodnej prezentácii vyšli na pódium zamestnanci, akurát sme sa tam zmestili na šírku, na každého bolo pekne vidieť. Monika, ako riaditeľka agentúry, mala mať príhovor, ale bol z toho nakoniec rozhovor s moderátorom Jarom, ktorý bol, samozrejme, dopredu pripravený, ale aj tak sme sa trochu obávali, či to dobre dopadne – a dopadlo. Príprava sa oplatila.

 

Menu na večeru nebolo hocijaké, veď sme sa dohodli, že žiadne bežné alebo odfláknuté nápady. Sústo pre copywriterský jazýček – tartar z homára s teľacím brzlíkom so strúhanou foiegras, čiernou hľuzovkou a redukciou remoulade, Naberačka odvahy od šéfky – vývar zo žabacích stehien s baby pórikom s vyprážanými cvrčkami a kaviárom zo slimákov, Accountov nakopávač – rakytníkovo-medovo-zázvorový sorbet s cesnakovými výhonkami, Pokrm hodný pána riaditeľa – hovädzia sviečková so shimeji hubami, batatové pyré, mäsová kroketka s portskou omáčkou, Kancelársky dezert zo vzduchu – púpavová zmrzlina v kiwi omáčke s balsamico perlami, bielkovým bezé, jedlé kvety. Z toho dezertu na záver sa elegantne parilo.

Veríme, že pre všetkých prítomných to bol zážitok, aký nemajú každý deň. Po večeri sme ocenili najvernejších klientov, došlo aj na prekvapenia.

Väčšinou to býva tak, že akcie sa delia na takzvanú oficiálnu a neoficiálnu časť. U nás to nebolo až takto ohraničené, ale dá sa povedať, že po ocenení sme sa dostali do tej menej oficiálnej polovice. Pozvaní hudobní hostia tiež zapadli do atmosféry. Či už to bolo Akordeónové trio z Banskej Bystrice, alebo speváčka Katka Koščová s klaviristom Danielom. Netreba zabudnúť ani na klaviristu Romana Kompaníka, ktorý celý večer spríjemňoval párty svojou hrou.

A potom je to tak, že človek sa ani nenazdá a po sérii príjemných rozhovorov, ochutnávky vín od rodinných vinárstiev a pochutnávaní si na dobrotách, zistí, že už je tak veľa hodín. Hostia sa postupne lúčia, dostávajú so sebou prezenty. Tí, čo zostali sa presunuli do priestoru baru v Novej synagóge, kde sme pokračovali s niektorými klientmi v neformálnej zábave.

Ako dobrý tip sa ukázalo aj pozvanie dlhoročného kamaráta a kolegu Martina Pigu z Košíc, ktorý svojím spevom a hrou na gitare strhol aj ostatných a perfektne zapadol do kolektívu.

Na druhý deň bola streda, do práce sa vstávalo ťažko, napriek tomu si nikto nezobral dovolenku. O zážitky a vtipné historky nebola núdza.

Nech sa všetky želania počas prípitkov, aj mimo nich, splnia, nech sa M KREU darí aj ďalších 10 rokov.

Mkreo
OK
Táto stránka používa pre svoje správne fungovanie a personalizáciu reklám súbory cookie. Používaním stránky s tým súhlasíte. Ďalšie informácie Cookie Info Script