Mkreo

0%

ČO SA DÁ ROBIŤ V LESE? NAPRÍKLAD FOTIŤ

#cezhory #eshop #fotoprodukcia

Jaroslav

Kizek

project manager

editor@mkreo.sk

18. Oct 2021

Asfaltová cesta sa mení na poľnú, potom ešte kúsok po lúke, a konečne vidíme zaparkované autá. Spoznávame medzi nimi našu firemnú dodávku, čo znamená, že sme správne. Hneď na kraji lesa je Radka, v jednej ruke drží telefón, v druhej asi šesť tričiek na vešiakoch, „... ale ďalej už nechoďte, lebo vojdete do záberu,“ hovorí nám, a tak radšej zostávame stáť, aby sme náhodou nepokazili fotku.

Cez stromy a kríky nevidieť, ale niekde blízko nás je práve v plnom prúde fotenie malých i veľkých modelov v tričkách s tematikou Tatier pre e-shop cezhory.sk. Je na nich medveď (modrý s vetvičkou borievok v labe, ale aj klasický hnedý) alebo líška (tá má svoju prirodzenú farbu srsti).
Deti šantia v lese, fenka Kiara preletela okolo nás ako šíp, len sme otočili hlavami v smere jej „jazdy“ a už zmizla za zákrutou v nízkom kroví. Aďka a Ľudo sa dohadujú, čo ide ďalej. „Pôjdeme ešte k autu, treba doniesť niečo na jedenie a pitie, a samozrejme ďalšie tričká,“ hovorí Aďka a vyrážame na cestu cez lúku s vysokou trávou. Počasie je nádherné, otáčame tváre k pomaly zapadajúcemu slnku, tatranská príroda je na konci leta nádherná. Asi ako v každom ročnom období.


Kto je na rade? Meníme lokáciu? „Áno, meníme,“ hlási fotografka Veronika, a hneď nato sa vzďaľujeme hlbšie do lesa, v rukách náhradné tričká, ďalšie veci na oblečenie, rekvizity. Čo nevládzeme zobrať, zostáva na mieste. „Dá sa tu vidieť jablkový koláč na pníku, taška s fotovýbavou na poľnej ceste, tričká visiace na vetvách stromov sú už bežnou kulisou,“ opisuje Ľudo. Všetkým je jasné, že fotenie nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou, je to práca náročná na čas a organizáciu. 


Rýchlo na nové miesto, posledné úpravy modela, tričko musí byť rovné, žiadne záhyby, ešte tabuľka s bielou farbou pre Veroniku, Jaro s lesklým odrazovým kruhom v rukách hľadá medzi stromami záblesky svetla, a ideme na to: úsmev, pozri sa hore, pozri sa doľava, jednu ruku dozadu, jednu vbok... Deti aj dospelí si to užívajú každý po svojom, taký Petrík nafotil a potom preliezol asi všetky stromy okolo. Našiel aj celkom pekný suchohríb, chceli sme ho dať nejakému modelovi do ruky, ale medzičasom táto rekvizita zázračne zmizla. 


A kto zjedol štrúdľu? Akosi sa nikto nehlási, len Pegy sa trochu zalizuje. Je to nemecký ovčiak, takže nič neprezradí. Ale inak, asi pri nás stáli všetci svätí – nič ani nikoho sme počas celého fotenia nestratili.


S pribúdajúcim časom začala klesať teplota, v pohybe už boli okrem tých, čo fotili asi všetci. Tak ešte skupinové fotky, pozbierať veci – na mieste aj po ceste v lese, a tešíme sa na fotky. 

Na konci dňa je náš tím, rovnako ako komparzisti, celkom vyšťavený, ale stálo to zato. Za trpezlivosť a pomoc ďakujeme Klaudii, Monike, Klárke, Dominike, Oliverovi, Jakubovi, Peťkovi, Tomáškovi.

Mkreo
OK
Táto stránka používa pre svoje správne fungovanie a personalizáciu reklám súbory cookie. Používaním stránky s tým súhlasíte. Ďalšie informácie Cookie Info Script